• kvety-jaro.jpg
  • leto2web.jpg
  • leto_1.jpg
  • leto_2.jpg
  • leto_3.jpg

Zamyšlení

Cesta na letisko

Neviem, ci sa to k Tebe dostalo, alebo nie, no presne pred tyzdnom som sa vratila z tyzdnovej dovolenky na Tenerife. A prave minuly tyzden vecer sme boli na ceste na letisko. Boli to nase posledne hodiny a minuty na Tenerife a takmer sa stali aj poslednymi v nasom zivote (boli sme tri – ja a dve kolegyne).

Nas sofer a jeho priatelka, byvajuci na Tenerife, nas mali zaviest na letisko. Dialnica bola dost plna, zastup aut, vsetky jazdiace velkou rychlostou. Nebola to priamo zapcha, no auta boli pred nami i za nami a niekedy aj vedla nas. Medzi autami boli ake-take medzery, no nebolo to nic moc. Nas sofer, dobry sofer, aspon tak vyzeral, no v tej chvily dost rozptileny, nam chcel nieco ukazat pocas jazdy a na moment odvratil svoju pozornost z cesty. Prave v tom okamziku dva auta pred nami zacali brzdit, kedze tretie auto pred nami uplne zastalo. Vysoka rychlost a tri sekundy nepozornosti urobili svoje. Nas sofer sice slapol na brzdy, ale bolo neskoro. Za zvuku kviliacich pneumatik sme sa vysokou rychlostou rutili na auto pred nami ako neriadena strela. Vedela som, ze nemame sancu vyhnut sa zrazke. Tesne pred narazom vsak auto pred nami stale este v pomalom pohybe preslo do stredneho pruhu na pravo, kde v tom okamziku neboli auta. My sme popri nom presvistali a rutili sme sa sice uz pomalsie, ale predsa na dalsie auto pred nami. Toto auto uz pomaly uplne zastavovalo. No tesne pred tym, ako sme do neho narazili, uplne slimacim tempom sa stihlo este tesne pred zastavenim presunut taktiez do stredneho – praveho pruhu. Takmer na centimetre sme ho minuli. A napokon sa vsetkym tym anjelom okolo nas podarilo zastavit aj nase auto tesne za auto, ktore zastalo ako prve a sposobilo zastavenie nas vsetkych. Vsetci sme sedeli v tichosti a premyslali, ci je toto skutocnost alebo sen. Kazdy z nas ocakaval rozbite auta a boli sme pripraveni i na horsie. Niektori ocakavali aj to najhorsie. Namiesto toho vzdy tesne pred narazom akoby niekto doslova stiahol auto zpred nas do dalsieho pruhu – urobil nam tak cestu a to az dvakrat!!! Mne to velmi pripomenulo ten moment, ked Peter bol vyvedeny anjelom z vazenia a brany sa same od seba pred nimi otvarali. Ano, v tych autach boli sice soferi, ale ako je mozne, ze sa pozreli este v cas do spatneho zrkadla a dokazali auto este odtiahnut napriek tomu, ze to druhe auto bolo uz takmer uplne zastavene. Ani jeden, vcetne nasho sofera nezpanikarili, co by len zvysilo pravdepodobnost hromadne nehody. Bolo to, akoby to bolo nacvicene vramci nejakej choreografie. Naozaj.

Potom nas sofer podakoval, zatlieskal soferom za ich unikatny vykon a pokracovali sme na letisko. O par minut neskor sice este takmer vosiel do protismeru (den pred tym sa vratil z UK, kde jazdil po opacnej strane), no na poslednu chvilu sa spamatal. Ked sme vystupili na letisku, boli sme stastne, ze uz nikam dnes autom nemusime, hlavne nie s tymto soferom. =) Kto by si pomyslel, ze pol hodiny jazdy autom moze priniest tolko nebezpecenstva a tak velmi zaneprazdni  Bozich anjelov. Ked kedykolvek si na toto spomeniem, tak si uvedomim, ako velmi nas Boh miluje a ako velmi je nam verny!! A to i vo chvilach, ked my sme myslienkami uplne inde. Nikomu z nas ani nenapadlo, ze polhodinova jazda na letisko sa moze zmenit na taku dramu, ktoru si vsak Boh pouzije na Jeho slavu a vyjavenie Jeho lasky a vernosti.
Zuza, březen 2015