Křesťanský sbor DOBRÁ ZPRÁVA Jablonec nad Nisou

"Kdo by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody, prúdiacej k večnému životu." Ježiš, Ján 4, 14

            Jedného dňa kráčajúc neďalekým lesom ma upútalo stromoradie popri lesnej cestičke. Boli to listnaté stromy. V porovnaní s ihličnatými stromami v okoli vyzerali omnoho mohutnejšie a pevnejšie. Spomenula som si na hurikán, ktorý sa prehnal tatranskými lesmi a zničil väčšinu z nich. Vraj keby tam rastli aj listnaté stromy, nestalo by sa to, alebo aspoň nie do takej miery. Asi niečo na to pravdy bude.

Ihličnany majú korene rozložené pod povrchom zeme a nie veľmi do hĺbky. Ak rastú na skalnatom povrchu platí to dvojnásobne. Je potom úplne normálne, že potom pri víchrici sú vyrvané spolu aj s koreňmi zo zeme. A my sa potom divíme, aká sila to dokázala. Na druhú stranu listnaté stromy majú korene do hĺbky. Teoreticky platí, že aká je koruna stromu nad zemou, takú formu a veľkosť majú korene toho stromu v zemi. A tak tam u lesnej cestičky stojím a snažím sa predstaviť hĺbku a veľkosť koreňov týchto velikánov. Je to proste úžasné.

"Odpovedal Pán: "Ak mate vieru ako horčičné zrno a poviete tejto moruši: Vytrhni sa s koreňmi a presaď sa do mora! - posluchne vás."

Evanjelium podľa Lukáša 17, 6

"Podobné je horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial si ho do záhrady; vyrástlo a bolo veľkým stromom a nebeský vtáci hniezdili na jeho ratolestiach."

Evanjelium podľa Lukáša 13, 19

Viera. Koľko jej máme? Ako je horčičné zrnko alebo celú horu? Koľko je jej potreba? Ježiš nám hovorí, že viera ako horčičné zrnko dokáže veľké veci.

Hovorí sa, že viera hory prenáša. Áno, je to viera, čo uzdravuje. Viera, čo prináša zmenu. No Boh túži, aby sme u tohto druhu viery neskončili. Chce, aby sme išli ďalej. Aby sme išli hlbšie v naších srdciach, vyššie a bližšie k Nemu.

Čo je to vlastne viera? Je to skutočne "len" splnené prianie a vypočutá modlitba, uzdravenie a "prenesená hora"? Toto  všetko má skutočne veľkú cenu a to aj v očiach Božích. No je to naozaj tá najvyššia hodnota? Som presvedčená, že Boh si ceni i tu najmenšiu a najchatrnejšiu vieru, ktoru Mu preukážeme.

Na druhu stranu nás príliš veľmi miluje na to, aby nás u toho maličkého zrniečka viery nechal. Z toho malinkého zrnka viery si postupne chce vzbudovať pevný strom viery, ktorý sa len tak neskláti. Viery, ktorá Bohu bude dôverovať aj v ťažkých časoch vyzerajúcich ako prehra. Pretože viera znamená dôverovať Bohu nielen v časoch dobrých, ale aj v časoch zlých. Znamená dôverovať Bohu, keď všetko stoji proti nám, keď kráčame temným údolím. Viera znamená dôverovať Mu a veriť, že sa Mu nevymkla situácia z rúk, aj keď to tak úplne vypadá. Viera znamená dôverovať Mu napriek tomu, že neodpovedal na naše modlitby a nekoná podľa naších predstav. On chyby nerobí a so všetkym má svoj zámer.

Viera je dôverovať Bohu a vložit sa Mu do rúk, aj keď v daný moment a v danej situácii Mu nerozumieme a možno s Jeho rozhodnutím ani nesúhlasime. No napriek tomu sa Mu oddame do rúk a skloníme sa pred Jeho vládou. Dôverujeme Mu, že má a chce nám dať len tie najlepsie veci. Veď On vie oveľa lepšie ako my, čo je pre nás dobré a prospešné a k čomu sme boli povolaní.

Som presvedčená, že to je viera, ku ktorej nás Boh povolal. Viere, ktorá si nerobi nároky a podmienky. Veď On dáva s veľkou radosťou v hojnosti a to kvôli Jeho láske a milosti k nám. Pritom častokrát Jeho darmi prekona všetky naše očakávania.

Viera, ku ktorej si nás Boh povolal, nie je zavislá od Jeho darov. Je to viera, ktorá prekona všetky búrky života. Viera, ktorá dôveruje Bohu a následuje Ho preto, kým On je a nie preto, čo dáva. Viera, ktorá vie, že On je definitívnym Víťazom a Vládcom a On bude mať aj posledné slovo.

Ako získať taku vieru? Dobrá otázka. Skúsme z celého srdca na Božiu otázku: "Dôveruješ mi?" odpovedať: "Áno!" A potom bez akýchkoľvek nárokov či podmienok sa Mu s dôverou vložme do rúk. Keď urobíme svoj diel, On sa o ostatok už určite postará.

Autor: Zuzana Š. , 13. 10. 2011